Šialenstvo alebo ako sme behali po Mieri I.

11. července 2007 v 11:47 | dominička |  šialenstvá :-D
Bruselská výprava sa skončila šťastne, Maťa sa vrátila aj s brutálnou 86% čokoládou...už ju len trebalo odovzdať do správnych rúk...
začiatok misie: 7:05 am

koniec misie: 10:18 am

ja a Maťa sme sa stretli o 7:05 am pred mojim blokom...odtiaľ sme putovali na zastávku s názvom "Dom umenia" kde sme o 7:26 am nastúpili na bus číslo dvanásť...dotrmácali sme sa na zastávku "OD Mier" a tam sme z tej rachotiny vyskočili...ocitli sme sa na mieste, kde sme nepoznali nikoho a nič...podľa inštrukcií istého Martina V. sme sa vybrali hľadať poštu...tú sme po 15 sekundách našli...zakývali sme jej a pokračovali sme ďalej po pravej strane...na najbližšej možnej odbočke sme odbočili a ocitli sme sa oproti vysokému bloku, ktorý sa týčil v strede parkoviska...
"fayn, tak sme to našli" povedali sme si a rozbehli sme sa k zvončekom...prebehli sme ich, no meno, po ktorom sme pátrali, sa tam nenachádzalo...v tom vyšiel nejaký človek a tak sme sa prešmykli do brány...pohľadom sme preleteli všetky schránky, no ani tam to meno nebolo...
tak sme sa vrátili na východiskové miesto s myšlienkou, že pôšt je na Mieri viac...pokračovali sme v ceste po pravej strane, márne hľadajúc iný vysoký blok, ale zistili sme, že na pravej strane je len ten jeden, jediný...wedeli sme, že osoba, po ktorej pátrame, sa v tom bloku nachádza a taktiež sme dôverovali úsudku Martina V., no napriek tomu, sme prešli okolo šiestich rovnako vyzerajúcich blokov nižšieho vzrastu...cestou späť sme si efektne rozdelili úlohy a striedavo sme si pozerali menovky pri každej bráne (6 blokov x 4 brány) no našli sme iba istú Danku B. aj s manželom, ale najdôležitejšiu osobu toho rána sme samozrejme nenašli...vrátili sme sa k vysokému bloku, kde nám bránu opäť otvorili, tentokrát milo sa tváriaci pán so psom...vbehli sme dnu a opäť sme prešli okolo všetkých poštových schránok...
"mám ju !!!" skríkla som asi po dvoch minútach..."výborne, byt číslo *, to bude druhé poschodie" povedala Maťa a rozbehla sa ku schodom...
vybehli sme na druhé poschodie, spokojné samé so sebou...sadli sme si na schody a čakali...nie, neklopali sme, pretože sa nám zdalo blbé klopať niekomu, kto je takmer o generáciu starší, navyše o ôsmej ráno...tak sme sa posadili na schody, kecali a smiali sme sa čo najhlasnejšie, aby dotyčná osoba vyšla sama od seba...no márne...po polhodine nás prešla trpezlivosť, postavili sme sa k dverám a ja som zaklopala...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 petka :) petka :) | 11. července 2007 v 20:41 | Reagovat

cosiiiiiiiii.......... :D............ no to je super domci....... ozaj perfektny zazitok a dzivo ze uz vieme kde byva Danka B. aj s manzelom .)

inak to ste isli ku G.....?

2 tseola tseola | 17. července 2007 v 16:55 | Reagovat

jaaj ale super sa to cita, take napinave ejha ekšn nenormalna:))

3 maťka maťka | 25. července 2007 v 10:33 | Reagovat

to znie ako nejake policajne hlasenie :D

4 domca_Q domca_Q | E-mail | 3. srpna 2007 v 11:26 | Reagovat

to aj malo tak vyzniet, mati :o) a ty kedy spises svoje?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama